Ako hrať šach – návod pre začiatočníkov

Šach vznikol zhruba pred tisíc päťsto rokmi a dodnes patrí k najznámejším hrám na svete.

Kedysi posúvali figúry po kockovanej doske mudrci na Východe, neskôr sa v Európe organizovali prestížne uzavreté turnaje a dnes chodia deti na celom svete na šachové krúžky, kým ich rodičia pozerajú filmy o slávnych veľmajstroch. V tomto článku si vysvetlíme, ako sa zorientovať v pravidlách a princípoch hry, kde môžete zdokonaľovať svoje schopnosti a prečo sa so šachom vôbec oplatí zoznámiť.

Prečo hrať šach

Súčasť kultúry a umenia. Klasický šach v dnešnej podobe existuje od 15. storočia a jeho prvé verzie boli známe už o tisíc rokov skôr. Za ten čas sa hra stala možno vôbec najznámejšou na svete a ovplyvnila kultúru mnohých národov a generácií – od starých hádaniek o zrnkách na šachovnici až po obdoby šachu vo fantasy a sci-fi románoch.

Šach časom nestratil na aktuálnosti. Práve naopak, v posledných rokoch o neho záujem iba rastie. Seriál „Dámsky gambit“ patrí k najväčším hitom Netflixu, najlepší šachista sveta Magnus Carlsen je populárny ako hollywoodska hviezda a šachová sociálna sieť hlási vyše 100 miliónov používateľov.

Vedecký prístup. Okrem umenia a športu má šach svoje miesto aj vo vede. Niektoré šachové úlohy sa objavujú v školskej matematike, iné zamestnávajú vedcov na celom svete celé roky. Šach navyše prakticky stál pri zrode výskumu umelej inteligencie: od polovice 20. storočia sa pracovalo na počítači, ktorý by dokázal poraziť človeka.

Dostupnosť. Hoci je šach zložitá a komplexná hra, začať môže každý. Šachové krúžky a kluby pre všetky vekové kategórie nájdete takmer v každom meste a základné pravidlá sa naučíte rýchlo.

Na hru na profesionálnej úrovni sú, samozrejme, potrebné roky tréningu a praxe. Pomôžu vám s tým početné online služby, kde môžete kedykoľvek a kdekoľvek hrať proti iným hráčom alebo proti počítaču.

Komunikácia. Šach je univerzálny jazyk, ktorý spája hráčov na celom svete bez ohľadu na pohlavie, vek a názory. Ja som sa k hre dostala v piatich rokoch vďaka babke, učiteľke matematiky a fyziky. Do šachu som sa vtedy jednoducho zamilovala. Najviac ma nadchlo, že ako dieťa môžem s dospelými nielen hrať ako rovný s rovným, ale dokonca ich aj porážať.

Základné pravidlá a cieľ šachovej partie

Klasický šach hrajú dve strany – biely a čierny. Niektoré partie sa hrajú v tímoch a rozhodnutia sa robia spoločne, najčastejšie však proti sebe stoja dvaja súperi zoči-voči. Cieľom hry je dať mat, teda napadnúť súperovho kráľa tak, aby sa nemohol ubrániť.

Aké sú šachové figúry a ako ťahajú

Šachové figúry sú hlavnými „aktérmi“ hry. Súperi ich striedavo posúvajú po šachovnici a môžu nimi brať figúry protivníka – stačí vstúpiť na pole, ktoré obsadzuje súperova figúra. Každá strana má navyše jedného kráľa a toho treba chrániť, zatiaľ čo sa sami snažíte dať mat tomu súperovmu.

Na začiatku partie má každá strana osem pešiakov a osem figúr: kráľa, dámu a po dvoch jazdcoch, strelcoch a vežiach. Každá figúra sa po šachovnici pohybuje podľa vlastných pravidiel.

Pešiak

Spoznáte ho ľahko: na šachovnici je najmenší, no zato je ich najviac. A je to aj najslabší kameň v hre. Pešiak ťahá vždy len o jedno pole dopredu, ale figúru stojacu priamo pred sebou vziať nemôže – berie iba šikmo dopredu o jedno pole.

Všetky možné ťahy:

Ako berie:

Veža

Figúra svojím tvarom pripomína hradnú vežu so zubatým cimburím na vrchole.

Veža sa pohybuje po priamkach – zvislo aj vodorovne – o ľubovoľný počet polí. Iba ak jej v ceste nestoja iné figúry: „preskakovať“ ich nemôže, môže ich iba vziať a postaviť sa na ich miesto.

Všetky možné ťahy:

Ako berie:

Strelec

Po slovensky sa tejto figúre hovorí strelec, v angličtine však nesie meno bishop (biskup) a vo francúzštine fou (blázon, šašo). Strelca spoznáte podľa vrcholu, ktorý pripomína kupolu alebo biskupskú mitru.

Princíp ťahu je podobný ako pri veži, len namiesto priamok sa strelec pohybuje po diagonálach. Na začiatku hry stoja dvaja strelci jednej farby na poliach rôznych farieb a pre spôsob ťahu sa celú partiu pohybujú len po poliach jednej farby. Preto sa im niekedy hovorí „bielopoľný“ a „čiernopoľný“.

Všetky možné ťahy:

Ako berie:

Jazdec

Najľahšie rozpoznateľná figúra na šachovnici, zobrazuje sa ako konská hlava. Hovorovo sa jej preto často hovorí „kôň“ alebo „koník“, v angličtine je to knight, teda rytier.

Oficiálne pravidlá hovoria, že jazdec môže ťahať na jedno z najbližších polí, ktoré však neleží na rovnakom stĺpci, rade ani diagonále ako on. Znie to zložito – stačí si zapamätať, že jazdec ťahá do písmena L: o dve polia zvislo a jedno vodorovne, alebo o dve vodorovne a jedno zvislo.

Pritom nezáleží na tom, či mu niekto stojí v ceste: jazdec dokáže „preskakovať“ vlastné aj súperove figúry. Brať môže len tie figúry, ktoré stoja na poliach, kam môže ťahať.

Všetky možné ťahy:

Ako berie:

Dáma

V mnohých krajinách sa táto figúra spája so ženskou postavou: v angličtine je to queen, v španielčine dama a po slovensky dáma. Niekedy sa jej tiež nepresne hovorí „kráľovná“. Dámu spoznáte podľa veľkosti – vyšší je iba kráľ – a podľa korunky na vrchole.

Dáma je najsilnejšia figúra v hre. Spája schopnosti veže a strelca: môže sa pohybovať o ľubovoľný počet polí po priamkach zvislo, vodorovne aj po diagonále. Súperove figúry berie rovnako, ako ťahá.

Všetky možné ťahy:

Ako berie:

Kráľ

Takmer všade sa volá rovnako a dokonca aj samotné slovo „šach“ v názve hry pochádza z titulu perzského panovníka. Kráľa na šachovnici spoznáte ľahko: býva to najvyššia figúra s krížikom na vrchole.

Kráľ je hlavnou figúrou hry, ale pomerne slabou. Môže ťahať ľubovoľným smerom, no vždy len o jedno pole. Pritom nesmie vstúpiť na pole napadnuté súperovou figúrou – taký ťah pravidlá zakazujú. Súperove figúry berie rovnako, ako ťahá, na útok sa však používa zriedka: riziko prehry partie je príliš vysoké.

Všetky možné ťahy:

Ako berie:

Pravidlá rozostavenia figúr na šachovnici

Hrá sa na štvorcovej doske so 64 rovnakými poľami, osem pozdĺž každej strany. Vodorovné rady sú označené číslami od 1 do 8, zvislé stĺpce latinskými písmenami od a po h. Každé pole tak má svoje označenie: a1, b5, f2 a podobne. Pre prehľadnosť sú polia striedavo biele a čierne, na pravidlá to však nemá vplyv.

Natočenie šachovnice. Podľa pravidiel musí šachovnica ležať tak, aby mal každý hráč v pravom dolnom rohu biele pole. Biele figúry sa vždy stavajú na prvý a druhý rad, čierne na siedmy a ôsmy. Hráčovi s bielymi je teda najbližšie rad a1 až h1 a jeho súperovi rad a8 až h8.

Označenie polí na šachovnici:

Voľba farieb. Prvý ťah v hre má vždy hráč s bielymi figúrami. Dáva mu to malú výhodu, a preto sa na veľkých turnajoch zvyčajne hrá viac partií so striedaním farieb a o tom, kto začína, rozhoduje súťažný poriadok. V amatérskych partiách sa farby dajú určiť žrebom alebo dohodou.

Postavenie figúr. Pred začiatkom hry stoja figúry vždy rovnako a zaberajú dva rady najbližšie k hráčom. Zapamätať si východiskové postavenie nie je ťažké:

1. Druhý a siedmy rad celý obsadzujú pešiaci – bieli a čierni.
2. V rohoch šachovnice stoja vždy veže, biele na a1 a h1, čierne na a8 a h8.
3. Vedľa veží smerom k stredu stoja jazdci. Na začiatku hry má každý jazdec dva možné ťahy, jeden z nich priamo k okraju šachovnice.
4. Ešte bližšie k stredu stoja strelci. Tieto figúry sa cítia oveľa lepšie v strede šachovnice.
5. Dve prostredné polia radu obsadzujú dáma a kráľ. Dáma pritom vždy stojí na poli svojej farby – biela na bielom, čierna na čiernom.

Postavenie figúr pred začiatkom hry:

Špeciálne ťahy v šachu

Okrem bežných ťahov pešiakov a figúr pozná šach niekoľko osobitných pravidiel. Hneď tri z nich sa týkajú pešiakov.

„Dvojkrok“. Z východiskového postavenia môže pešiak postúpiť buď o jedno, alebo rovno o dve polia dopredu – podľa voľby hráča. Je to jediný prípad, keď pešiak môže ťahať inak ako zvyčajne.

Branie mimochodom. Ak pešiak postúpi z východiskového postavenia o dve polia a ocitne sa vedľa súperovho pešiaka v tom istom rade, súperov pešiak ho môže vziať. Nepostaví sa pritom na pole vedľa seba, ale za vzatého pešiaka, pretože ťahá šikmo dopredu.

Branie mimochodom sa dá vykonať len v ťahu bezprostredne po dvojkroku. Ak hráč zvolí iný ťah, neskôr už pešiaka z tej istej pozície vziať nemôže.

Premena pešiaka. Keď pešiak dôjde na opačný okraj šachovnice, premení sa na jazdca, strelca, vežu alebo dámu – podľa voľby hráča. Počet figúr v hre pritom nie je obmedzený, takže teoreticky môže byť na šachovnici naraz až deväť dám jednej farby.

Rošáda. Špeciálny ťah existuje aj pre dvojicu veža a kráľ a volá sa rošáda. Spočíva v tom, že kráľ sa posunie o dve polia smerom k veži a veža ho „preskočí“ a postaví sa na pole hneď vedľa neho z druhej strany.

Veľká rošáda čierneho:

Malá rošáda bieleho:

Podmienky rošády:

1. Kráľ aj veža stoja vo východiskovom postavení.
2. Kráľ ani veža do okamihu rošády neťahali.
3. Medzi kráľom a vežou nestoja žiadne iné figúry.
4. Kráľ v okamihu rošády nie je v šachu.
5. Kráľ sa rošádou nedostane na pole napadnuté súperom a neprechádza cez také pole.

Kedy rošádu urobiť nemožno:

1. Medzi kráľom a vežou stojí figúra. Možná je len malá rošáda.
   

   

2. Kráľ by „preskočil“ pole napadnuté súperovou figúrou.
   

   

3. Kráľ alebo veža už pred rošádou ťahali.
   

   

4. Kráľ by sa dostal do šachu.
   

   

Relatívna sila šachových figúr

Každá figúra má iné možnosti a zvláštnosti, a preto má aj inú hodnotu. Ide o orientačný ukazovateľ, ktorý neovplyvňuje pravidlá, ale pomáha lepšie sa v hre zorientovať. Sila figúr sa meria v pešiakoch – najslabších „aktéroch“ hry.

Hodnota jazdca. Jazdec má hodnotu približne troch pešiakov. To je porovnateľné so strelcom, každá z figúr má však svoje prednosti. Napríklad iba jazdec môže napadnúť inú figúru – okrem súperovho jazdca – bez hrozby odvetného brania. Ťahy jazdcom sa tiež horšie prepočítavajú dopredu. Keď je súper v časovej tiesni, teda mu dochádza čas, majú jazdci na šachovnici ešte väčšiu cenu.

Hodnota strelca. Strelec sa zhruba rovná jazdcovi, teda trom pešiakom. Jeho sila je obmedzená tým, že každý strelec sa pohybuje len po polovici šachovnice: čiernopoľný po čiernych poliach, bielopoľný po bielych. V strednej hre a v koncovke sa však dvojica strelcov zvyčajne cení viac ako dvojica jazdcov. Táto výhoda má dokonca vlastný názov – „výhoda dvoch strelcov“.

Hodnota veže. Veža má hodnotu asi piatich pešiakov. Dokáže ovládať celý rad alebo stĺpec a zúčastňuje sa na rošáde. Silou a všestrannosťou ju predčí iba dáma, dve veže sa pritom cenia viac ako jedna dáma.

Hodnota dámy. Najsilnejšia figúra na šachovnici má hodnotu asi deviatich pešiakov, teda troch jazdcov alebo strelcov, ale o niečo menej ako dve veže. Celý potenciál dámy sa ukáže v strednej hre a v koncovke, keď je na šachovnici viac miesta a súperove figúry ju už toľko neohrozujú.

Hodnota kráľa. Silu kráľa je ťažké vyčísliť: celá hra sa točí okolo neho a jeho strata znamená prehru – v tomto zmysle je kráľ na nezaplatenie. Na druhej strane v koncovke, keď je na šachovnici menej hrozieb, môže kráľ prejsť z obrany do útoku. Podľa jeho schopností sa jeho bojová sila odhaduje na 3-4 pešiakov.

Výmeny. Šachisti často obetujú cennú figúru, aby v ďalšom ťahu vzali figúru súpera. Tomu sa hovorí výmena. Podľa sily figúr môžu byť výmeny výhodné, nevýhodné alebo rovnocenné.

Ak jeden hráč vezme súperovu vežu strelcom a vystaví tým svoju figúru útoku, je pre neho táto výmena výhodná: relatívna hodnota veže je päť pešiakov, strelca tri pešiaky. Pre súpera je tá istá výmena nevýhodná, pretože v orientačných bodoch prerobil.

Za rovnocennú sa považuje výmena figúr rovnakej hodnoty. Napríklad veža za vežu alebo jazdec za strelca. V skutočnosti aj takéto výmeny môžu byť pre jedného z hráčov výhodnejšie, je to však menej zrejmé a závisí to od fázy hry a celkovej situácie na šachovnici.

Šach, mat a remíza

Všetky pohyby figúr po šachovnici slúžia jedinému cieľu: dať súperovmu kráľovi mat, teda obkľúčiť ho vlastnými figúrami tak, aby nemohol uniknúť z útoku.

Šach. Prvým krokom k matu je šach, teda útok na kráľa. Šach vzniká, keď figúra hráča priamo napáda súperovho kráľa. Súper sa musí v nasledujúcom ťahu pred šachom ubrániť – nechať kráľa v šachu je zakázané.

V šachu rozlišujeme niekoľko osobitných druhov šachu, ktoré vznikajú za určitých podmienok:

1. Dvojšach. Kráľovi v tomto prípade hrozia súčasne dve súperove figúry alebo pešiaci.
2. Krížový šach. Vzniká ako odpoveď na súperov šach, keď sa hráč nielen ubráni, ale zároveň sám dá šach súperovmu kráľovi.
3. Odkrytý šach. Kráľovi v tomto prípade nehrozí figúra, ktorá v danom ťahu ťahala, ale tá, ktorej predtým zakrývala cestu.
4. Večný šach. Situácia, keď jeden hráč dá šach, druhý pred ním ujde, ale prvý hneď dá ďalší šach – a tak to môže pokračovať donekonečna.

Obrana proti šachu. Hráč, ktorý dostal šach, musí svojho kráľa ochrániť. Podľa pravidiel nesmie nechať kráľa na napadnutom poli ani ho postaviť na iné napadnuté pole: znamenalo by to porušenie pravidiel. Proti šachu existujú tri základné obrany:

1. Ustúpiť kráľom na susedné pole, ktoré nie je napadnuté. Kráľ pritom môže vziať súperovu figúru alebo pešiaka, nemôže však vstúpiť na pole obsadené vlastnými kameňmi. Dôležité: zo šachu sa nedá uniknúť rošádou.
2. Zakryť kráľa inou figúrou alebo pešiakom postaveným do cesty útočiacej figúre. Nefunguje pri dvojšachu ani pri šachu jazdcom.
3. Vziať útočiacu figúru inou figúrou alebo pešiakom. Ani tento spôsob nefunguje pri dvojšachu.

Príklad obrany proti šachu:

Mat. Niekedy proti šachu žiadna obrana neexistuje: kráľ nemôže uniknúť a ostatné figúry ani pešiaci ho nemôžu zakryť ani vziať útočiacu figúru. To je mat – hráč, ktorý ho dal, partiu vyhráva.

Maty nemajú osobitnú klasifikáciu, ale niektoré konkrétne situácie na šachovnici majú svoje mená: od „bláznovho matu“, ktorý si možno nešťastne privodiť už v druhom ťahu, až po maty pomenované po slávnych šachistoch alebo historických partiách.

Príklad matu čiernemu kráľovi:

Remíza. V šachu je možný aj nerozhodný výsledok a na najvyššej úrovni sa tak končí väčšina partií. Skúsení veľmajstri sa snažia nerobiť chyby a hru dovedú do pozície, v ktorej sa mat dať nedá. Preto má napríklad zápas o titul majstra sveta 14 partií a pri nerozhodnom stave sa hrajú ešte dodatočné partie.

Remíza môže nastať v niekoľkých prípadoch:

1. Dohoda. Hráč môže súperovi ponúknuť remízu a ten ju môže prijať alebo odmietnuť. Opakovať ponuku v tej istej partii sa nepovažuje za slušné, hoci to súťažný poriadok zvyčajne nezakazuje.
2. Nedostatok materiálu. Situácia, keď ani jeden zo súperov nemôže dať mat. Napríklad keď na šachovnici zostanú dvaja králi a jazdec alebo ľubovoľný počet strelcov na poliach jednej farby.
3. Trojnásobné opakovanie pozície. Ak sa rovnaké postavenie figúr zopakuje trikrát alebo viackrát, partia sa končí remízou – na žiadosť jedného z hráčov alebo rozhodnutím rozhodcu, podľa súťažného poriadku. Najčastejším príkladom je večný šach.
4. Pat. Situácia, keď hráč nemôže podľa pravidiel ťahať žiadnou zo svojich figúr. Napríklad čiernemu zostal na šachovnici iba kráľ, ale každý jeho ťah by viedol na pole napadnuté bielymi figúrami. Pritom čierny kráľ v šachu nie je. Pat znamená remízu.
5. Pravidlo 50 ťahov. Ak počas 50 ťahov po sebe nedôjde k žiadnemu braniu ani ťahu pešiakom, partia je remízová – aj keď mal jeden z hráčov na šachovnici prevahu. Podľa súčasných pravidiel sa partia v tomto prípade končí na žiadosť jedného z hráčov. Ak takto uplynie 75 ťahov, remíza nastáva automaticky.

Ako dlho trvá šachová partia

Amatéri často hrajú šach bez časového obmedzenia, čas je však pre hru veľmi dôležitý. Na profesionálnych turnajoch platia prísne pravidlá časovej kontroly a každú sekundu merajú špeciálne šachové hodiny. Dĺžku partie aj tak nemožno vopred odhadnúť: hra sa môže skončiť po niekoľkých ťahoch, ale aj trvať celé hodiny.

V šachu existujú štyri základné druhy časovej kontroly:

1. Klasický šach. Na prvých 40 ťahov majú hráči dve hodiny. Ďalšia časová kontrola sa riadi súťažným poriadkom. Napríklad sa môže pridať ďalšia hodina alebo 30 minút na ďalších 20 ťahov, prípadne sa ku každému ťahu pripočítava niekoľko minút.
2. Rapid čiže rýchly šach. Každý hráč má na celú partiu 10 minút až hodinu. Podľa súťažného poriadku môže hráčom pribúdať aj dodatočný čas, napríklad 10 sekúnd za každý ťah.
3. Bleskovka. Každý hráč má na celú partiu najviac 10 minút, bonusové sekundy za ťah sa môžu, ale nemusia pridávať. Obľúbená varianta sú tri minúty na partiu a dve sekundy navyše za každý ťah.
4. Bullet. Každý hráč má menej ako tri minúty, a ak sa vôbec pridáva čas, tak len 1-3 sekundy za ťah. Táto varianta vyžaduje maximálne rýchle rozhodovanie a najrozšírenejšia je v online hre.

Šachové hodiny. Časová kontrola nedovolí skúseným súperom donekonečna naťahovať partiu a núti ich rozhodovať sa rýchlo a častejšie útočiť. Na dodržiavanie času dohliada špeciálny prístroj – šachové hodiny. V podstate ide o dva časovače zapojené tak, že vždy beží iba jeden z nich.

Na začiatku partie stlačí hráč s čiernymi figúrami tlačidlo a spustí tým čas súperovi. Keď biely dokončí ťah, stlačí svoje tlačidlo, zastaví tým svoj čas a spustí odpočítavanie súperovi. A tak ďalej: hráči stláčajú tlačidlo po každom ťahu a ciferník ukazuje, koľko času každému zostáva.

Podľa pravidiel musia hráči stláčať tlačidlo hodín tou istou rukou, ktorou ťahajú figúrami.

Hodiny sa častejšie používajú na turnajoch, ale hodia sa aj v priateľských partiách. Pomôžu strážiť čas a hre dodajú napätie. Šachové hodiny bývajú analógové aj digitálne a pre amatérov existujú aplikácie, ktoré ich nahradia, napríklad Chess Clock a Club Clock.

Fázy hry. Šachová partia sa zvyčajne delí na tri hlavné fázy:

1. Otvorenie. Začiatok hry, keď súperi robia prvé ťahy a rozvíjajú na šachovnici pripravenú stratégiu. Otvorenie môže mať pre partiu rozhodujúci význam a mnohé obľúbené varianty majú dokonca vlastné mená.
2. Stredná hra. Prostredná časť partie, keď sa odohrávajú hlavné udalosti – útok a obrana, výmeny a kombinácie, keď padá väčšina figúr.
3. Koncovka. Záver hry na šachovnici, ktorá je už citeľne prázdnejšia. Hráči sa snažia premeniť zvyšných pešiakov na figúry, kráľ sa začína aktívnejšie pohybovať po šachovnici a hodnota každej zostávajúcej figúry rastie.

Šachová etiketa

Šach je náročná intelektuálna hra, v ktorej je dôležité sústredenie a chyba môže stáť veľa. Preto medzi šachistami platí rad pravidiel slušného správania počas hry. Niektoré sú nepísané, za porušenie iných môže prísť napomenutie alebo aj trest, podľa súťažného poriadku.

Dotknuté – ťahané. Najznámejšie pravidlo, ktoré platí aj v priateľských partiách. Ak sa hráč dotkne svojej figúry, musí ňou ťahať. Ak sa dotkne súperovej figúry, musí ju vziať. Je preto lepšie rozhodnutie najprv premyslieť a až potom siahnuť na šachovnicu.

Pustené – ťahané. Pokračovanie predchádzajúceho pravidla: keď hráč ťahá figúrou a pustí ju, ťah už zmeniť nemožno. Kým figúru drží v ruke, smie ju postaviť na iné pole, kam môže ťahať. Ani tu sa neoplatí ponáhľať: aj keď je rozhodnutie hotové, môžete sa na pár sekúnd zastaviť a overiť si, že je manéver správny.

Hra jednou rukou. Každý ťah v šachu sa smie urobiť iba jednou rukou – aj rošáda či branie súperovej figúry. Hrať oboma rukami súčasne nie je dovolené. Hodiny treba stlačiť tou istou rukou, ktorou bol urobený ťah.

Nemožný ťah. Za každý ťah, ktorý odporuje pravidlám, dostane hráč od rozhodcu napomenutie. Druhé takéto napomenutie partiu ukončí – hráč, ktorý pravidlá porušil, prehráva.

„Upravujem“. Ak chce hráč na šachovnici upraviť figúru alebo pešiaka, smie to urobiť len vo svojom ťahu. Vopred musí súpera upozorniť slovom „upravujem“.

Vzájomný rešpekt. Počas hry sa súper nesmie rušiť gestami, slovami ani iným spôsobom. Šach sa všeobecne hrá potichu. Takisto sa nesmie začať ťahať, kým súper nedokončil svoj ťah a nestlačil hodiny.

Čo je šachová notácia

Najúčinnejšie sa v šachu zlepšujete samotným hraním, užitočné sú však aj skúsenosti iných, najmä ak ide o profesionálnych šachistov. Dôležité je tiež rozoberať odohrané partie, hľadať v nich chyby a poučiť sa z nich. Na to slúži šachová notácia – systém zápisu partií pomocou kombinácie písmen a číslic.

Dnes sa všeobecne používa algebraická notácia. Ťahy sa v nej zapisujú pomocou štandardného označenia polí a figúry veľkými písmenami. Najčastejšie sa používajú skratky anglických názvov figúr, v slovenskej šachovej literatúre a na turnajoch sa však bežne stretnete aj so slovenskými písmenami.

Označenie šachových figúr v notácii

Názov figúry	Anglické označenie	Slovenské označenie
Kráľ	K	K
Dáma	Q	D
Veža	R	V
Jazdec	N	J
Strelec	B	S
Pešiak	Nezapisuje sa	Nezapisuje sa

Každá položka šachovej notácie predstavuje jeden ťah partie, ktorý zahŕňa ťahy oboch hráčov. Štandardný zápis sa skladá z poradového čísla ťahu, označenia figúry, ktorá ťahá, a dvoch polí – odkiaľ a kam sa pohybuje. Medzi poľami sa píše pomlčka, ak ide o obyčajný ťah, a písmeno x, ak ide o ťah s braním.

Notácia má aj niekoľko doplnkových značiek. Šach sa označuje +, mat #. Ponuka remízy sa zapisuje =. Vlastné značky majú aj rošády: 0-0 pre malú a 0-0-0 pre veľkú.

Niekoľko príkladov na lepšie pochopenie:

• 1. e2-e4 b7-b5. V prvom ťahu biely ťahal pešiakom z poľa e2 na e4 a čierny z poľa b7 na b5.
• 9. Nh4-f5 c7-c6. V deviatom ťahu sa biely jazdec presunul z h4 na f5 a čierny pešiak z c7 na c6.
• 22. Qf3-f6+ Ng8xf6. V 22. ťahu dala biela dáma šach kráľovi ťahom z poľa f3 na f6. Čierny sa zo šachu dostal tak, že dámu vzal jazdcom, ktorý stál na g8.

Existuje aj skrátený zápis. Hlavný rozdiel je v tom, že sa uvádza iba pole, na ktoré figúra ťahá, bez východiskového poľa. Ak môžu na to isté pole ťahať dve rovnaké figúry, pridáva sa na spresnenie jedna súradnica, ak je to možné, stĺpec. Pri braní pešiakom sa často uvádzajú iba stĺpce, napríklad fe.

Uvedené príklady v skrátenom zápise:

• 1. e4 b5.
• 9. Nf5 c6 (po slovensky 9. Jf5 c6).
• 22. Qf6+ Nxf6 (po slovensky 22. Df6+ Jxf6).

Kde hrať šach

Trénovať šach je dnes veľmi jednoduché a nemusíte kvôli tomu chodiť do miestneho krúžku ani hľadať súpera medzi známymi. Na internete sú desiatky služieb, kde si môžete zahrať partiu takmer bez čakania, sledovať cudzie hry, študovať rôzne stratégie alebo riešiť šachové úlohy.

Chess.com

Najpopulárnejšia šachová stránka s viac ako 100 miliónmi používateľov. Súpera na partiu s ľubovoľnými pravidlami tu nájdete za sekundu. Nejde len o herného klienta, ale o plnohodnotnú šachovú komunitu. Môžete si tu prečítať aktuálne správy a autorské články alebo sa len porozprávať s rovnako naladenými ľuďmi.

Základné funkcie stránky sú zadarmo, s predplatným získate prístup k ďalším výučbovým materiálom, videám, štatistikám hier a ďalšiemu obsahu.

Lichess

Bezplatný server na online hru, ktorý vytvoril šachový nadšenec a programátor Thibault Duplessis. Zvláštnosťou stránky je otvorený zdrojový kód. Vďaka tomu sa autorove riešenia dajú voľne použiť na vlastné projekty alebo môžete pomáhať platformu rozvíjať. Na Lichess nájdete rôzne herné režimy, výučbové funkcie a žiadnu reklamu.

FIDE Online Arena

Oficiálna herná platforma Medzinárodnej šachovej federácie. Od ostatných služieb sa líši vlastným ratingovým systémom, ktorý FIDE uznáva. Používatelia sa tiež môžu zúčastňovať na turnajoch a získavať virtuálne trofeje. Ratingy a tituly sú dostupné v rámci predplatného a zobrazujú sa v profile hráča na stránke federácie – hráči sa tak stávajú súčasťou svetovej šachovej komunity bez toho, aby vyšli z domu.

To najdôležitejšie v skratke

1. Šach je stolová hra pre dve strany: jedna hrá bielymi figúrami, druhá čiernymi. Hlavným cieľom je dať súperovi mat, teda zajať súperovho kráľa a ochrániť toho svojho.
2. Hrá sa na štvorcovej šachovnici so 64 rovnakými poľami. Hráči po nej striedavo posúvajú svoje figúry a napádajú súperove.
3. Na začiatku hry má každá strana osem pešiakov a osem figúr: kráľa, dámu a po dvoch strelcoch, jazdcoch a vežiach. Každá figúra má vlastné pravidlá pohybu a existuje aj niekoľko špeciálnych ťahov.
4. Podľa možností každej figúry sa určuje jej relatívna sila. Strelec a jazdec sú ľahké figúry, veža má vyššiu hodnotu. Najsilnejšou figúrou je dáma, dve veže sú však silnejšie. Hodnoty figúr priebeh hry neovplyvňujú, pomáhajú však zvoliť silnejší ťah a výhodnejšiu výmenu.
5. Jedna šachová partia môže trvať od niekoľkých minút po niekoľko hodín. Na profesionálnej úrovni hráči len zriedka robia hrubé chyby, a preto existuje časová kontrola, ktorá dĺžku partie obmedzuje. V klasických partiách dostávajú strany niekoľko hodín, v rapide do hodiny a v bleskovke do desiatich minút.
6. Okrem pravidiel samotnej hry platí v šachu aj rad obmedzení počas partie. Napríklad keď sa hráč dotkne figúry, musí ňou ťahať. Figúrami sa ťahá a hodiny sa stláčajú jednou rukou.
7. Najlepší spôsob, ako sa v šachu zlepšiť, je hrať a rozoberať vlastné aj cudzie partie. S prvým pomôžu špecializované stránky a aplikácie, kde môžete zadarmo hrať proti počítaču aj skutočným ľuďom podľa rôznych pravidiel. Na druhé budete potrebovať znalosť šachovej notácie – jednotného systému zápisu partií so všetkými ťahmi a braním figúr.

Prečítajte si aj

• Jednoduché zmeny
• Hortenzia metlinatá
• Na drevo, plyn, biopalivo alebo elektrinu